Od Hviezdoslava k Bezákovi

Autor: Ľubomíra Dušaničová | 6.7.2012 o 12:38 | (upravené 13.7.2012 o 11:50) Karma článku: 7,44 | Prečítané:  421x

Zvyčajne o tomto čase už spím /22.04/, ale dnes sa mi nedá. Možno z kávy, ktorú som vypila o 18.20 a možno je to kvôli  myšlienkam, ktoré zamestnávajú moju hlavu posledné dni. Veľmi som túžila niečo napísať, lebo moje vnútro, keď je podráždené reaguje chŕlením myšlienok, no len málokedy ich aj stihne zaznamenať. A tak som rada, že deti a manžel spia a ja sa môžem trochu vypísať.

Róbert Bezák. Môj obľúbený človek, kňaz a donedávna aj arcibiskup. Stretla som ho osobne len raz. Na nedávnej slávnosti sviatosti birmovania. Ešte teraz ho počujem: „...budem ešte dlho biskupom, stretneme sa, keď pôjdu na birmovku vaše deti...“ Žiadala som ho o ocenenie výhercov súťaže, ktorú sme vyhlásili pri príležitosti Noci kostolov. Myslím, že som senzitívna na energiu, ktorá z ľudí vanie. A v opísanej situácii som zacítila silu, milotu, otvorenosť, záujem a pokoru. Stačili mi tri minúty, aby sa mi potvrdilo, aký človek je Róbert Bezák.

Už dávnejše sa mi dostalo do uší, že by mal opustiť miesto arcibiskupa. Zahnala som tie myšlienky, lebo mi prišli nereálne. Tušila som, že asi nemá ľahkú pozíciu medzi spolubratmi biskupmi, lebo evidentne vytŕčal. Verila som, že on je novou nádejou cirkvi na Slovensku, ktorá sa takto bude uberať novým smerom. Takým, aký je mne blízky. Opak sa stal realitou. Ešte ani poriadne nevystrel krídla a musel ich zložiť. Je ťažké pre človeka, ktorý pozná sám seba, uvedomuje si akého ho Boh stvoril, je s tým úplne stotožnený a robí ako cíti a zrazu SEK! DOSŤ! Rozmýšľa prečo? Pokorný človek obracia túto otázku do svojho vnútra. Málo pokory? Skrotenie mojej pýchy? A berie situáciu, ktorú zmeniť nemôže za realitu. A potrebuje čas na vyrovnanie a stotožnenie sa. A život ide ďalej...

„Milujem cirkev aj s jej chybami.“ Toto by malo znieť z úst každého z nás, ktorí sa cítime byť jej členmi. Kristove tajomné telo, na ktorom možno vidieť vrásky, nedokonalosti, jazvy, ktoré tam ostanú až do konca... Ale Kristus ju miluje aj takú. A podľa mňa táto Kristova cirkev mala v otcovi Bezákovi nádej mať náručie niekoľkonásobne väčšie, mala šancu prijať každého, ktorý sa stotožňuje so životom, ktorý doň vložil Boh, mala šancu na nový moderný začiatok. Cirkev to nie sú len „senilní dôchotcovia“! Prajem jej, aby takýchto Róbertov dostala ešte viac! Prajem Slovensku, aby práve ono stálo na začiatku tohto novodobého počiatku, ktoré mu predpovedal neobjavený prorok nášho národa Pavol Országh Hviezdoslav v básni 2000:

„A vy, Slovan – národy, čo vy rečiete k tomu?

Jak sa chystáte k tej vznešenej veľdobe?

Že prejsť musíte mnohú ešte pohromu,

že octnete snáď i v hlbokom sa hrobe!?

Nie! Nie! – Vy vztýčiť máte ten prápor

všeslobody;

vám utrpencom úloha to hotová...

Prileť, preslávny vtáku! nech deň sa ten vyrodí,

A Slovan vztýči prápor voľného stvorstva

slova!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?